Originally published at Дневники. You can comment here or there.

В октябрьском номере словацкого журнала Nástup опубликовали несколько моих стихотворений. Жутко приятно читать свои стихи на словацком языке. Подробнее можно посмотреть в онлайн версии журнала  Nástup 

Mesto stratených snov

Starý premoknutý asfalt

Akýchsi kvetov dni

Hukot mlčanlivých včiel

Znovu zahlušilo všetky sny

Mesto zakliesnené v horách

Ľudia zastanuvší v snách

Kohosi zmučeného vzdych

Sto nevyslovených slov.

Mesto stratených snov.

 

Vietor

Započúvala som sa do hlasu vetra – on vyl

Piesne vtákov, svit slnka z pamäte vyhodil,

Iba bôľ, horký smiech, jedu med

Spomínal ten prekrásny,  no had.

Vietor – srdce….

Pej v tíšine.

 

Oblaky

Vypustila som byľku v oblaky.

Či doletela.  Viem to ja ?

Mračná sa na mňa chmúria z výšky,

Nedajúc ni kvapku dažďa.

Kameň bola som i štebotavé vtáča

Vzlietala, i padala onehdy.

Baránok no i jaré vĺča

A predsa sama sebou vždy.

A teraz – bezodná diaľ

Nevidno svetlo ni chmáry

Kto som, kde, prečo necítim žiaľ

Či naveky kľúč stratený je starý ?

Chcela som vyjsť ja s touto odpoveďou

Oblaky vedia snáď sa rozpršať,

I spoza chmár raz prerazí už svetlo.

 

Šálka kávy

Čiaška kávy, grunt na dne,

a nedopitý stakan vína.

Ráno, ticho, slnko v okne,

Hej rozumiem Ti, Luna.

Obedná pošta ma zmohla,

v nej musí byť už to pravé.

S jedným však pohnúť som nemohla

Nechápem, či myslieť je zdravé.

Elizaveta Valieva

Перевод на словацкий — Slavomír Jančok