Originally published at Дневники. You can comment here or there.
В октябрьском номере словацкого журнала Nástup опубликовали несколько моих стихотворений. Жутко приятно читать свои стихи на словацком языке. Подробнее можно посмотреть в онлайн версии журнала Nástup
Mesto stratených snov
Starý premoknutý asfalt
Akýchsi kvetov dni
Hukot mlčanlivých včiel
Znovu zahlušilo všetky sny
Mesto zakliesnené v horách
Ľudia zastanuvší v snách
Kohosi zmučeného vzdych
Sto nevyslovených slov.
Mesto stratených snov.
Vietor
Započúvala som sa do hlasu vetra – on vyl
Piesne vtákov, svit slnka z pamäte vyhodil,
Iba bôľ, horký smiech, jedu med
Spomínal ten prekrásny, no had.
Vietor – srdce….
Pej v tíšine.
Oblaky
Vypustila som byľku v oblaky.
Či doletela. Viem to ja ?
Mračná sa na mňa chmúria z výšky,
Nedajúc ni kvapku dažďa.
Kameň bola som i štebotavé vtáča
Vzlietala, i padala onehdy.
Baránok no i jaré vĺča
A predsa sama sebou vždy.
A teraz – bezodná diaľ
Nevidno svetlo ni chmáry
Kto som, kde, prečo necítim žiaľ
Či naveky kľúč stratený je starý ?
Chcela som vyjsť ja s touto odpoveďou
Oblaky vedia snáď sa rozpršať,
I spoza chmár raz prerazí už svetlo.
Šálka kávy
Čiaška kávy, grunt na dne,
a nedopitý stakan vína.
Ráno, ticho, slnko v okne,
Hej rozumiem Ti, Luna.
Obedná pošta ma zmohla,
v nej musí byť už to pravé.
S jedným však pohnúť som nemohla
Nechápem, či myslieť je zdravé.
Elizaveta Valieva
Перевод на словацкий — Slavomír Jančok