Oseti ?ij? najm? v Severnom a Ju?nom Osetsku. Jednako, predkovia, pridr?iavaj?ci sa ko?ovn?ho sp?sobu ?ivota zanechali ur?it? n?sledky. A tak v s??asnosti potomkovia Sk?tov a Alanov na?alej putuj? osvojova? si nov? terit?ri?.
V s??asnosti Oseti ?ij? vo v?etk?ch k?toch zeme. V niektor?ch ?t?tov je ich viac, v in?ch menej, najv???ie osetsk? diaspory sa nach?dzaj? v Rusku, Gruz?nsku a Turecku.

Oseti s? indoeur?psky n?rod ir?nskej vetvy; prakticky v?etci Oseti s? dvojazy?n?, preva?uje osetsko-rusk?, red?ie sa vyskytuje osetsko-gruz?nsky a osetsko-tureck? bilinguizmus. Osetsk? etnonymum vo vlastnom jazyku – „Iron“. Historicky v???ia ?as? osetsk?ch kme?ov prijala kres?anstvo, ?as? islam. Jednako, ani jedno z t?chto n?bo?enstiev sa nezakorenilo hlb?ie v osetskom ?ude, a e?te na prelome XIX. a XX. storo?ia sa tu kres?ansk? a moslimsk? obrady stret?vali s kla?an?m sa pohansk?m bo?stv?m.

„Osetsk? spolo?enstv? sa za?ali zjednocova?. V s??asnosti iniciar?vni ?udia sami zakladaj? spolo?ensk? organiz?cie, zaobstar?vaj? financovanie, predstavuj? osetsk? kult?ru na rozli?n?ch medzin?rodn?ch festivaloch“ – hovor? ??f str?nky o osetsk?ch diaspor?ch iriston.ru Timur Gobozov.

„?innos? osetsk?ch diaspor, v z?sade spo??va v ochrane osetskej kult?ry a oboznamovan? jej okolia s touto kult?rou. Zakladaj? s?bory pre svoje deti, aby sa mohli u?i? tancom, jazyku, inde pies?am. Tak?to s?bory jestvuj? v Moskve, Sankt-Peterburgu, Samare. Dopyt po ich zalo?en? je v ?al??ch mest?ch. Tam, kde je Osetov m?lo, spolo?ensk? ?ivot sa obmedzuje na sl?venie osetsk?ch sviatkov“ -  hovor? Timur Gobozov.

Rusko

Moskva a Sankt-Peterburg l?mu rekordy v po?te tam ?ij?cich Osetov. Pod?a posledn?ho s??tania obyvate?stva v roku 2002, ?ilo v Moskve pribli?ne 11 000 Osetov.  No v s??asnosti je ich podstatne viac. Ka?d? rok sa tok Osetov odch?dzaj?cich do Moskvy za pr?cou zv???uje. Podstatn?m sp?sobom sa to t?ka ml?de?e, ktor? sa  po skon?en? vy???ch ?t?di? vo Vladikavkaze s?stre?uje na h?adanie pr?ce v hlavnom meste Ruska. 

Nem?lo Osetov je i v Kaliningrade. Prv? vys?ahovalci z Osetska sa v Kaliningradskej oblasti objavili e?te v roku 1945, hne? po pripojenia ?zemia k Sovietskemu zv?zu. Od t?ch ?ias v Kaliningrade jestvuje Osetsk? ulica. Dnes hlavn? ?as? etnick?ch Osetov a v?bec vys?ahovalcov z Osetska pozost?va z absolventov Severoosetsk?ho medic?nskeho in?tit?tu, ktor? pri?li do Kaliningradskej oblasti v sedemdesiatych rokoch za pr?cou. Kaliningradsk? organiz?cia osetsk?ho obyvate?stva s n?zvom Общество m? pribli?ne 200 ?lenov. Predsedom tejto organiz?cie je hlavn? lek?r onkologick?ho dispenz?ria Kaliningradskej oblasti Dolatgerij Dadjanov.

V Jekaterinburgu p?sob? organiz?cia Spolo?nos? osetskej kult?ry Aslan-Gireja Galatu.
 Inici?torom jeho zalo?enia a jeho predsedom je kandid?tka filologick?ch vied, docentka Uralskej ?t?tnej univerzity, doktorandka Moskovskej ?t?tnej univerzity  Liana Gagloite.

V d?och beslanskej trag?die sa Spolo?nos? osetskej kult?ry akt?vne z??ast?ovalo na podporn?ch akci?ch  venovan?ch Beslanu. Spolu s administr?ciou gubern?tora sa  spolo?nos? z??ast?uje na soci?lne zameran?ch spolo?ensk?ch ?siliach oblasti, roz?iruje spolupr?cu s Jekaterinburskou eparchiou, propaguje umenie v?znamn?ch predstavite?ov osetsk?ho ?udu.

V Samarskej oblasti dnes ?ije viac ako 170 osetsk?ch rod?n, celkovo bolo pri s??tan? vyk?zan?ch okolo 840 Osetov. S? medzi nimi in?inieri, lek?ri, u?itelia, vojaci, z ktor?ch mnoh? s? kandid?tmi vied, s po?etn?mi titulmi, a tie?  osobnosti vedy, umenia, vzdelanci. Samara sa d?vno stala ob??ben?m mestom Osetov. 

Osetsk? n?rodno-kult?rne centrum Alania bolo zalo?en? v r. 2000 nato aby zdru?ilo Osetov, ?ij?cich na ?zem? Samarskej oblasti a pomohlo im nezab?da? n?rodn? trad?cie, oby?aje a kult?ru svojho ?udu. Pred nieko?k?mi rokmi bol tie? zalo?en? tane?n? s?bor pod veden?m zasl??en?ho umelca Arsoeva Sago.

„ I ?aleko od vlasti deti maj? pozna? osetsk? jazyk a svoju hist?riu. V Samare som sa stretol s dru?n?m zjednoten?m spolo?enstvom s ve?mi dobrou organiz?ciou.

Pre ml?de? v centre organizuj? zauj?mav? podujatia, na pr?klad ka?doro?ne sa kon? osetsk? ples, kde sa zo v?etk?ch diev?at vyber? kr??ovn? plesu – rozpr?val jeden z ?lenov osetskej diaspory v Samarskej oblasti Merab Gogi?aev.
Gruz?nsko

Mnohopo?etn? osetsk? diaspora ?ije v Gruz?nsku. Pred gruz?nsko-osetsk?m konfliktom v r. 1989—1992 sa tu napo??talo vy?e 100 000 Osetov, no v???ia ?as? bola prin?ten? pres?ahova? sa do Ruska.

V roku 1998 bola zalo?en? Asoci?cia Osetov v Gruz?nsku „Fsimaron“ pod veden?m Tengiza Gagloeva. Do asoci?cie vst?pilo vy?e 1500 Osetov, nie len z Tbilisi ale aj z in?ch regi?nov Gruz?nska.

„Pomimo radov?ch ?lenov s? v na?ich radoch zasl??il? osobnosti ?portu, umenia, vzdel?vania, ktor? v r?znych dob?ch presl?vili Gruz?nsko. P??n?sobn? majster sveta Leri Chabelov, profesorka Tbiliskej univerzity Vera Ajdarova, zn?my soch?rn Tamaz ?ertko?vili, ktor?ho pr?ce skr???uj? klenby gruz?nskych chr?mov, a mnoh?, mnoh? in?“ – rozpr?va predseda organiz?cie Tengiz Gagloev.

Asoci?cia si kladie za cie? konsolidova? v?etk?ch Osetov, ?ij?cich v Gruz?nsku, presadzova? vz?jomn? pochopenie, kult?rne i ekonomick? vz?ahy medzi Osetmi a Gruz?ncami na ?rovni ?udovej diplomacie, napom?ha? n?vratu ute?encov, prehlbova? n?rodn? kult?ru a trad?cie Osetov, ?ij?cich v Gruz?nsku.
Oseti v Turecku

V r. 1859 sa do Turecka pres?dlila skupina Osetov na ?ele s digorsk?m aldarom Abisalovym. Odhadom sa v rokoch 1859 – 1860 do Turecka pres?dlilo okolo 3 000 ?ud?. Dev??desiat rod?n pres?dlencov, ktor? boli roz?arovan? zo situ?cie v krajine, sa napokon vr?tilo do vlasti, a s??asne za?ali akt?vne  vystupova? proti pres?dleniu. I napriek tomu, na jar 1861 „dovolenie“ na pres?dlenie z?skalo 150 rod?n z Tagauri.
Zo Severn?ho Osetska- krajiny s preva?uj?cim kres?ansk?m obyvate?stvom- do Turecka emigrovalo samozrejme neve?k? mno?stvo obyvate?ov. Masa emigrantov sa chcela vr?ti? do vlasti, ale v roku 1865 v?nosom imper?tora Alexandra II. ot?zka ich n?vratu do Ruska bola stiahnut? z programu d?a.

V prv?ch desa?ro?iach pobytu v Turecku Oseti v kompaktn?ch skupin?ch os?d?ovali dedinsk? usadlosti. V s??asnosti po?et osetsk?ch ded?n v?razne klesol. Z nich mo?no menova? Batmanta?, Bozat, Kajapual, Karabad?ach, Chamamli, Chulyk a in?.

Pod?a ?dajov samotn?ch tureck?ch Osetov, ktor? sa z??astnili vo Vladikavkaze na Medzin?rodnom kongrese spolurod?kov v septembri 1992, v Turecku je rozs?dlen?ch vy?e 100 osetsk?ch rod?n, a celkov? po?et v?etk?ch Osetov dosahuje 20 000 ?ud?. Z nich osetsky hovor? 5 000 ?ud?. V???ina ?ije v mest?ch, najm? v Carihrade a Ankare.

V roku 1989 bol v Turecku zalo?en? Fond kult?rnej pomoci ALAN. Prezidentom fondu sa stal plukovn?k Murat Chosonti. V s??asnosti fond vedie Remzi Kanukati a za tajomn?ka bol zvolen? Safa Batiati. Fond pl?nuje nadviaza? ?zke v?estrann? kontakty s Osetskom.

Asoci?cia Osetov vo Franc?zsku

Nepo?etn? skupina Osetov, ?ij?cich vo Franc?zsku, zalo?ila v r. 1982 Asoci?ciu Osetov, a t? je v s??asnosti jedinou v z?padnej Eur?pe. Cie?om tejto asoci?cie je zjednotenie Osetov vo Franc?zsku, a ich oboznamovanie s hist?riou a kult?rou osetsk?ho ?udu. Asoci?cia Osetov vo Franc?zsku je nez?visl?, nie je s??as?ou ak?chko?vek politick?ch hnut? a k???ov?m zdrojom jej financovania s? pr?spevky ?lenov.
Zalo?en? bola potomkami emigrantov osetsk?ho p?vodu, ktor? sa objavili vo Franc?zsku v dvadsiatych a tie? v ?tyridsiatych rokoch minul?ho storo?ia. V neskor?ej dobe sa k asoci?cii primkli Oseti, prich?dzaj?ci do Franc?zska z b?val?ho Sovietskeho zv?zu, a tie? Oseti, ?ij?ci predt?m v Turecku. ?lenmi asoci?cie s? v?ak nielen Oseti, no taktie? Franc?zi, Gruz?nci, Holan?ania, ?vaj?iari ?i Adygejci.

V priebehu mnoh?ch rokov Asoci?cia Osetov vo Franc?zsku uskuto??uje konferencie s ??as?ou ved?cich lingvistov, historikov a in?ch vedcov – kaukazol?gov.  V ?ase tragick?ch udalost? na za?iatku dev??desiatych rokov Asoci?cia vynalo?ila v?etko ?silie na to, aby priviedla do Osetska, v tom ?ase za??vaj?ceho vyvrcholenie gruz?nsko-osetsk?ho a ingu?sko-osetsk?ho konfliktu, medzin?rodn? nevl?dne organiz?cie ako Amnesty International, Skupina pre men?inov? pr?va, Medzin?rodn? liga pre ?udsk? pr?va, Lek?ri bez hran?c a pod. 

Asoci?cia spolu??inkovala pri organizovan? n?v?tevy franc?zskych novin?rov v Ju?nom Osetsku. V r. 1993 v ?ase organizovania n?u?nej exped?cie Via Alanica do Franc?zska pod egidou UNESCO Asoci?cia organizovala stretnutia jej ??astn?kov so zn?mymi franc?zskymi arecheol?gmi a historikmi. Akt?vne napom?hala uzatvorenie dohovorov o spolupr?ci medzi Severo-osetskou ?t?tnou univerzitou a radom franc?zskych univerz?t, boli nadviazan? kontakty medzi predstavite?mi Vladikavkazskej univerzity a ich franc?zskymi kolegami.

Od roku 1996 Asoci?cia vyd?va ?asopis D?Oss?tie et d?alentour, venovan? ot?zkam kult?ry, hist?rie a tie? aktu?lnym probl?mom Osetska a cel?ho kaukazsk?ho regi?nu.
Oseti v ostatn?ch krajin?ch

Ve?k? osetsk? diaspora sa nach?dza v Kanade, osobitne v Toronte. Ka?doro?ne sl?via De? Sv. Georgija. Na oslavy sa stret?vaj? Oseti zo v?etk?ch miest Kanady.
V Amerike sa  prv? Oseti objavili na konci 19. storo?ia. T? boli zv???a pris?ahovalcami za pr?cou. Mno?stvo ?iadate?ov bolo nato?ko ve?k?, ?e v roku 1885 bola vo Vladikaukaze zalo?en? „Rusko-americk? obchodn? parolodn? spolo?nos?“ pon?kaj?ca poskytovanie slu?ieb odch?dzaj?cim vys?ahovalcom. Mnoh? sa vr?tili do vlasti, no ist? ?as? vys?ahovalcov ostala v Amerike (hlavne v USA) nav?dy.

Pod?a ne?pln?ch ?dajov na konci 19. a za?iatkom 20. storo?ia v Amerike, Austr?lii, Mand?usku a in?ch krajin?ch Osetov- vys?ahovalcov bolo vy?e 15 tis?c os?b.

Okolo 30 osetsk?ch rod?n je registrovan?ch v S?rii, kde pod?a ?dajov Azamata Albegati po?et Osetov predstavuje vy?e 1000 ?ud?.

Po Okt?brovom prevrate a Ob?ianskej vojne ?as? Osetov, neprij?maj?cich nov? poriadok, bola don?ten? emigrova?. Objavili sa v najr?znej??ch krajin?ch sveta: Turecku, Bulharsku, Juhosl?vii, Franc?zsku, Anglicku, Nemecku, Japonsku, ??ne, USA.

V na?ich ?asoch mnoh? Oseti ?alej op???aj? vlas?. V meste Sakramento v Kalifornii ?ije skupina Osetov-baptistov, ktor? sa vys?ahovali do USA z n?bo?ensk?ch d?vodov na konci osemdesiatych rokov minul?ho storo?ia. V Par??i ?ije zn?ma novin?rka F. Salkazanova, vo ?v?dsku (v Uppsale) ?ije i s rodinou ?estn? ob?ianka Vladikavkazu, A. Botoeva. Nem?lo Osetov ?ije v ?panielsku, Portugalsku, ?rsku, Holandsku, Belgicku... 
 

Elizaveta Valieva

 N?stup

Поделиться в соц. сетях

Опубликовать в Google Plus
Опубликовать в LiveJournal
Опубликовать в Мой Мир
Опубликовать в Одноклассники
Опубликовать в Яндекс

Оставить комментарий